Tvrdíme, že národ, ktorý sa snaží preddaniť 'k prosperite, je ako človek, ktorý stojí vo vedre a snaží sa sám seba zdvihnúť za rukoväť," povedal Winston Churchill. "Štát zvyčajne nie je riešením ekonomických a sociálnych problémov. Štát je ich tvorcom, "napísal Pavel Kohout v roku 2004 v článku Stručné dejiny daňovej záťaže a vedenie účtovníctva. Tieto vety odporúčam veľmi nenásilne a opakovane prečítať. Koľko pravdy obsahujú. Kam sme sa počas histórie posunuli od nesmelých začiatkov?
Stručný dejinný vývoj daňového zaťaženia:- desiatky za proroka Samuela,
- štátny útvar devätnásteho storočia, vyrovnané rozpočty - stále len 10% hrubého domáceho produktu,
- prvá svetová vojna v priemere v Európe okolo 25% HDP, USA 12% HDP,
- druhá svetová vojna - nastáva zlom vo výške daňového zaťaženia na 40 - 50% HDP
Po prvej ani druhej svetovej vojne sa však dane neznížili na pôvodnú úroveň, ako bývalo dobrým zvykom v časoch minulých. Pýtate sa prečo? Odpoveď je jednoduchá. S jedlom rastie chuť.
V druhej polovici 20. storočia sa štát stáva nezvyčajne silným a s jedlom rastie chuť. Chuť "sociálnych inžinierov" významne zasahovať do slobody jednotlivcov nepozná medze. Správanie sa štátu sa stáva veľmi neefektívnym. Jeho úloha v sociálnej oblasti neustále narastá. Úspešne budujeme prvé, veľmi drahé, sociálne blahobytné štáty, najmä v EÚ. To všetko stojí neuveriteľné peniaze a dane, tých veru nie je nikdy dosť.
Nižšie daňové zaťaženie nie je samozrejme samo o sebe tým jediným a spasiteľným riešením. Je to logický predpoklad, ktorý v spojitosti s ostatnými ekonomickými činiteľmi významne napomáha ekonomickej prosperite.
Menší štát = nižšie štátne výdavky = nižšie zadlženie = nižšie splátky dlhov = nižšie platby úrokov = nižšie daňové zaťaženie (dôležitým predpokladom potenciálneho zníženia je aj otázka úspešné dôchodkovej reformy a reformy systému zdravotníctva). Keď ku "zdravo" nižšiemu daňovému zaťaženiu pridáte "niekoľko málo" ďalších ingrediencií, tak vo výsledku sa dá uvariť veľmi chutné a konkurencieschopné dielko.
- štátny útvar devätnásteho storočia, vyrovnané rozpočty - stále len 10% hrubého domáceho produktu,
- prvá svetová vojna v priemere v Európe okolo 25% HDP, USA 12% HDP,
- druhá svetová vojna - nastáva zlom vo výške daňového zaťaženia na 40 - 50% HDP
Po prvej ani druhej svetovej vojne sa však dane neznížili na pôvodnú úroveň, ako bývalo dobrým zvykom v časoch minulých. Pýtate sa prečo? Odpoveď je jednoduchá. S jedlom rastie chuť.
V druhej polovici 20. storočia sa štát stáva nezvyčajne silným a s jedlom rastie chuť. Chuť "sociálnych inžinierov" významne zasahovať do slobody jednotlivcov nepozná medze. Správanie sa štátu sa stáva veľmi neefektívnym. Jeho úloha v sociálnej oblasti neustále narastá. Úspešne budujeme prvé, veľmi drahé, sociálne blahobytné štáty, najmä v EÚ. To všetko stojí neuveriteľné peniaze a dane, tých veru nie je nikdy dosť.
Nižšie daňové zaťaženie nie je samozrejme samo o sebe tým jediným a spasiteľným riešením. Je to logický predpoklad, ktorý v spojitosti s ostatnými ekonomickými činiteľmi významne napomáha ekonomickej prosperite.
Menší štát = nižšie štátne výdavky = nižšie zadlženie = nižšie splátky dlhov = nižšie platby úrokov = nižšie daňové zaťaženie (dôležitým predpokladom potenciálneho zníženia je aj otázka úspešné dôchodkovej reformy a reformy systému zdravotníctva). Keď ku "zdravo" nižšiemu daňovému zaťaženiu pridáte "niekoľko málo" ďalších ingrediencií, tak vo výsledku sa dá uvariť veľmi chutné a konkurencieschopné dielko.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára